21apr
2010
5

Super hračky zadarmo

Obľúbené hračky, ktoré sme si vyrobili sami. Všetky zo zoznamu, ktorý vám ponúkam, majú už pár rokov pevné miesto v našej detskej izbe. Inšpirujte sa.

Nedajte sa odradiť fotkami – väčšina našej samovýroby nevyzerá veľmi vábivo. Z jednoduchého dôvodu – pri všetkých som si myslela, že je to zábavka na jedno – dve popoludnia. Že hlavná činnosť bude samotné vytváranie hračky a po pár dňoch aj tak skončí v koši. A keď je už raz výtvor hotový a obľúbený, žiaden nový (hoci by bol sto krát krajší) ho predsa nemôže nahradiť.

Tak tu sú naše favorizované kúsky:

„Ujo“ nás musel sprevádzať niekoľko mesiacov všade, kde sme sa pohli. Starší syn mal vtedy niečo medzi jedným a dvoma rokmi. Ujo s ním jedol, ukladal ho spať, chodil na prechádzky… Máme s ním aj niekoľko krásnych výrokov. „Ujo. Sám! Uospuáva.“ (To bol Dufi nešťastný, že miesto uja rozprávam ja.) „Bode, de je ujo? Bode, ujo stuatil!“ (Dufko večer nevedel zaspať.)
Výroba je jednoduchá – na tvrdý papier nakresliť postavičku a na bokoch jej pri vystrihovaní nechať dva dlhé pásiky. Tie potom skrútiť a zalepiť lepiacou páskou tak, aby sa dala „maňuška“ navliecť na prsty.


Táto škatuľa sa mi zapáčila v niektorom supermarkete. Doma sme ju len otočili hore dnom a na vrch dokreslili parkovacie miesta. Slúži nám nielen ako garáž, ale aj ako bránky na triafanie lôpt. Tie sa dajú kopať, gúľať a „pinkať“ minigolfovými palicami. Najnovšie využitie jej nedávno vymyslel ročný syn. Otočí si ju naopak a vlieza do nej. Keď sa k nemu pridal starší, hneď z toho sú kupé vo vlaku.


Bludisko pre mini autíčka z kinder-vajíčok. Je trochu zdĺhavé predkresliť si cesty tak, aby mali zmysel a neboli ani príliš jednoduché, ani príliš zložité. Ale stojí to za to, u nás má cestičkové bludisko dlhodobý úspech. Má niekoľko vchodov a parkovísk, umývačku, benzínovú pumpu, autoservis, dom.


margin-right: 10px;Tento nápad som voľakde čítala. Auto vyrobené z veľkej škatule, napríklad od banánov. Pôvodná idea je, že ho má dieťa nosiť so sebou. Na bokoch sú vyrezané otvory, za ktoré ho drží a pritom chodí, akoby jazdilo v aute. Dufkovi sa to však od začiatku nepáčilo – auto má predsa jazdiť kolesami po zemi. Tak v ňom radšej „jazdí“ kolenačky, či posediačky. A už je ojazdené natoľko, že by potrebovalo riadnu generálku.

Varianta vhodná na karneval – dorobiť k autu popruhy, za ktoré by sa dalo zavesiť na plecia. K tomu dáky šoférsky outfit a maska je hotová.


Papierové rúry nám ostali po prenášaní kobercov. Máme ich viac a z niektorých kusov som sa snažila urobiť aj zložitejšie zábavky. Vyrezávala som rôzne otvory, šikminy a podobne. Zbytočná robota. Najviac sa chlapci hrajú s tými najobyčajnejšími. Jedna je úplne nezmenená a druhá je len pozdĺžne prerezaná na polovičku. Púšťajú si nimi loptičky a autá, robia z nich šmýkačky, tunely, kanóny, ďalekohľad, či hlásnu trúbu.

5 komentárov

  • Jula

    Toto naozaj mali radi aj sestrine decka, ked sme mali rurky z kobercov, tak cez ne pustali auticka ako cez velky tunel.
    Este sa radi hravali tak, ze sme im pri posteli nastreli na zem deky a oblozili vankusikmi a na bok postele sme polepili lepiacou paskou ciferniky, akoby na kapote v aute ich mali pred sebou. Tie sme vystrihli z papiera a kreslili spolu tachometre a ja neviem ake vselijake hodinky a radia, ake byvaju v aute, lietadle… chlapci to lepsie vedia 🙂 A tak sme mali hned dve aktivity, kreslenie cifernikov a potom hranie sa na auto alebo raketu, lod, lietadlo… co bolo prave v kurze. Volant bol vrchnak z kyblika alebo sitko na piesok. A dokonca aj riadiacu paku mali, uz si ani nepamatam z coho.
    Najsmiesnejsie bolo pozorovat ich rozdielne povahy, kym Luko kreslenie odflakol a rychlo odsoferoval, ako zavodnik formule, Kubko este stale kreslil detailiky cifernikov. A potom v dalsej faze nastieral deku tak, ze musela byt v uplne pravych uhloch, inak sa ani nezacal na auticko hrat. Luko sa miloval hrat na Titanic, mal v ruke kormidlo – farebny lavorik so zajacikom, tvaril sa ako kapitan 🙂

  • Iva Motyl

    My sme vyskusali ten rurkovy tunel z obalu na velke vykresy resp. rysy a Misko je uplne stastny 🙂
    U nas dlho ficali farebne stuple z plastovych flias, ktore sme prekladali z jednej krabicky do druhej, otvaranie vsemoznych druhov uzaverov (srobovacie na flasiach, nasuvacie na krabiciach, potom viecka na plastove nadoby do chaldnicky atd.) a farebne stipce.
    Potom prisla faza triedenia – ponoziek, fazuliek a ciceru, farebnych koralok alebo gombikov. A faza prelievania vody vo vani z rozlicnych nadobiek ( tegliky od od jogurtu, flasky od Actimelu, odmerka z kuchyne, plastove misky Ikea …). Clovek by povedal,ze v zasade zbierka odpadkov, ale v skutocnosti same poklady:)

  • Hana

    My sme si vyrabali z rurok drahy pre gulicky. To ked mal Peto tak asi styri, pat rokov. Niekde sme si zohnali vysoku krabicu a oblepovali sme ju rurkami. Rozpolenymi aj celymi dookola zhora nadol. Niektore prechadzali aj skrz nu.Pouzivali sme tie mensie rurky z alobalov a toaletnych papierov.Lepili sme to lepiacou paskou, co malo velky uspech. Niektore sme nakoniec aj namalovali,

  • Yfča

    Uau, to muselo byt super. Nemas daku fotku nahodou este?

  • Iva Motyl

    Misko ma teraz strihacie obdobie a ked uz mu papiere nestacia tak v zaujme zachovania bytovych textilii som zacala vyrabat strihacie brmbolce. Zo starej vlny /alebo spagatu prip. hrubsich vysivacich bavlniek/ som vyrobila brmbolce /nie tie gulate, ale take „zvoncekove“/ a Misko strihaaaal o dusu spasenu 🙂 Vyrobili sme ich v roznych farbach, z rozne hrubej vlny a rozlicne dlhe a syn si to uplne uzil.