15máj
2010
1
Myslela som, že keď spláchnem, zubná kefka tam ostane…

Myslela som, že keď spláchnem, zubná kefka tam ostane…

Stanko nedávno postúpil v hre „dám niečo niekam DNU“ na ďalší level. Už neschováva len veci, čo má na očiach… Skoro vidím, ako sa mu rozkrútia kolieska v hlave, keď začne rozmýšľať, čo by kam strčil. A keď začujem také: „ťuk, ťap, šuch šuch, ťuk, ťap, šuch šuch…“ (zvuk, ktorý vydáva lezúň idúci po štyroch a nesúci niečo v ruke), hneď viem, čo sa ide diať. Stankovi svietia v očiach čertovské ohníčky a niečo nesie… pravdepodobne do vane, do vedra na umývanie dlážky alebo do koša. Jeho obľúbené miesta.

A tak sa potom len čudujem, kedy to stihol nepozorovane, keď pri upratovaní vytiahnem z vedra pod umývadlom hasičskú hadicu lego duplo, z veľkého vedra hrozno, zo záchoda zubnú kefku, z vane loptičku. Čo všetko sme vyhodili v smetiach sa už nikdy nedozvieme.

Keď mal toto obdobie Dufko, niektoré postrádané drobnosti sme našli až po pár rokoch.

Comment (1)

  • Liliana

    no deti su uzasne, co vsekto dokazu poskryvat