19okt
2013
0

Kde na to berieš čas?

…zvykli sa ma pýtať známi, keď som počas materskej vyrábala šité jedlo deťom do kuchynky. Spočiatku som prehliadala, že je to skôr rečnícka otázka a púšťala som sa do siahodlhého vysvetľovania. Ako využívam každú voľnú chvíľku, že výrobky vznikajú po kúskoch – tu pár stehov, kým sa drobci hrajú chvíľu sami, tam pár strihnutí, kým sú zaujatí v pieskovisku (áno, nosila som to so sebou aj von). Že nečakám, kým večer zaspia, ale sadnem si za šijací stroj s krpcom na kolenách aspoň na tých päť minút, kým ho baví vyťahovať mi špendlíky a otáčať látku. Postupne som pochopila, že nie toto chcú ľudia počuť. A môj manžel trafil klinec po hlavičke konštatovaním, že je to otázka priorít.

Nedávno sa mi dostala do rúk skvelá kniha od Anselma Grüna a Friedricha Assländera – „Time management jako duchovní úkol“. Presne v nej vystihuje názor, ktorý sa mi len začínal formovať v hlave:

„Čas je tu vždy, v každom okamihu. Každý človek má k dispozícii všetok čas, 24 hodín denne. Nikto ho nemá viac ani menej. Môžeme žiť krátko, alebo dlho. Za života máme ale na každý deň a každý rok presne toľko isto času, ako všetci ostatní. Nič na svete nie je tak spravodlivo rozdelené ako čas. Rozdiel spočíva len v tom, ako ho naplníme, využijeme a prežijeme.“

Hneď v úvodných kapitolách ponúka čitateľom, ktorí sa chcú naučiť efektívne využívať čas, cvičenie. Napíšte si na list papier nadpis „Nemám čas na…“ a zapíšte si k nemu všetko, čo vás napadne. Veci, ktoré by ste radi robili, keby ste mali dosť času. Hotovo? Teraz pôvodný nadpis škrtnite a namiesto neho dopíšte „Nechce sa mi…“ Premýšľajte, či na tom nie je aspoň zrniečko pravdy a či na tom nechcete, alebo nemôžete niečo zmeniť.

V našom živote často padne veta: Nemám čas. Lenže v skutočnom živote vlastne neexistuje taká chvíľka, v ktorej by som nemal čas. … Môžeme rozhodovať o tom, ako čas naplníme, ale o tomto rozhodnutí by sme vo všetkej úprimnosti mali hovoriť: Nemám čas na teba (rodinu, koníčky…), pretože niečo iné považujem za dôležitejšie a preto tomu dávam prednosť.“