11jan
2014
6

Moje boje II. – písanie

Jednen z najurputnejších bojov, ktoré zvádzam so synom na domácom vzdelávaní, sa týka písania. Nechce sa mu, neznáša to. Čítanie a písanie je pritom absolútne nutný základ pre ďalšie vzdelávanie.

Čítanie zvládol bravúrne pred nástupom do školy a už nad tým vôbec nerozmýšľa, keď berie do rúk knižku. Ani české texty mu nerobia problém – dokonca ich dokáže plynulo čítať nahlas už po slovensky. (Schválne si to skúste – aj ja mám občas problém, aby to nebolo kostrbaté. V češtine má mnoho podstatných mien iný rod ako v slovenčine, takže treba zrakom čítať dosť dopredu, aby ste to stihli prispôsobiť.) Skrátka – čítanie pre neho nie je žiadna práca, číta rád a vôbec nad tým nepremýšľa.

Bola by som rada, keby čím prv dosiahol podobný stav pri písaní. Zatiaľ sa nachádzame na bojovom území, kde vedie vojnu o každé napísané písmeno. Radšej stráca čas tým, aby si zrátal počet písmen v dvoch synonymách a vybral si to kratšie…. Poznáte to? Ako to riešite? Vážne by som potrebovala poradiť.

Momentálne sa zmietam medzi dvoma protichodnými prístupmi. Preraziť ten múr čistou silou – skrátka ho prinútiť každý deň povinne písať až kým sa to nezlomí. Alebo nechať to plávať a čakať, kým sa uňho neprejaví spontánny záujem. (Podľa Montessori „senzitívne obdobie“. Lenže jedno už premrhal a premeškal v škole, tak netuším, ako by to bolo ďalej. Raďte, monte-mamy!). Predpokladám, že ako to zvyčajne býva, pravda bude niekde uprostred.

Čo všetko sme už skúsili?

Neúspešné pokusy:

  • prepis textu, ktorý sa nachádza v inej miestnosti na nedostupnom mieste (napr. plafón) do zošita, ktorý sa nesmie pohnúť zo stola
  • napísať čo možno najviac slov, prípadne viet začínajúcich na rovnaké písmeno
  • diktáty z učebnice
  • rôzne hlavolamy – prešmyčky, zámenky apod. Ak sa aj zaoberá ich riešením, nikdy nemá potrebu to aj napísať.
  • rozmotávanie textu typu: „Kmotrám vás vítačko, ustoľte sa za náš sad a uchlebte si nášho kroja…“
  • plagáty, čakajúce na stene, kým do nich niečo dopíše. V triede mi to fungovalo, ale to sa deti navzájom ťahali. Keď je sám, zapĺňa sa to zúfalo pomaly a to odrádza. O čo ide? Bude v ďalšom článku :-).

Čiastočne úspešné pokusy:

  • hra boggle
  • tvorivý diktát
  • smiešny diktát, ktorý treba dokončiť
  • možnosť výberu medzi písaným písmom a comenia scriptom
  • denník. Písať spontánne bez pripomenutia sa mu nechce takmer nikdy, ale rád si po sede číta staršie veci a rád sa ním pochváli

Jediný 100%  úspešný (myslím tým , že mal z toho skutočnú radosť) pokus pôvodne ani nebol zamýšľaný ako tréning písania, skôr sa týkal nového učiva z gramatiky: výnimky – i po tvrdých spoluhláskach.

Keby šlo o niečo iné, ako písanie, tak vďačne nechám syna čakať na senzitívne obdobie, ale tu mám nutkanie, že by to mal zvládnuť čím skôr. Ale čím viac naňho tlačím, tým má k tomu väčšiu nechuť. Ak poznáte cestu von z tohto začarovaného kruhu, budem vďačná za radu. Potešia aj overené aktivitky, nápady. Snáď nie sme sami, čo s tým bojujeme!

 

 

6 komentárov

  • Jula

    Nech ho tatinko presvedci, ze horolezci potrebuju silne prsty a to sa da nacvicit aj pisanim :)))

  • Zuzana

    …ja by som to asi na nejaky cas nechala tak a mozno sa vratila niekde na zaciatok – nejake senzoricke veci… pisanie, kreslenie, otlacanie do krupice, muky, soli, praskoveho cukru slahacky tzv. piskovnicky s kartonovym ci duhovym podkladom… slahat rucnym slahacom slahacku na rozcvicenie zapastia a odblokovanie, pisanie autickom, ktore ma na sebe prilepenu fixku, pisanie lepidlom a potom posypat obrazok farebnou ryzou alebo aj bielou ak by bolo lepidlo na farebnom papieri, alebo krupicou…nejake tajne pismo – zmizik plus atrament, pisanie nejakej rozpravkovej postavicke – pisanie zubkovej vile mu slo intenzivne ci nie?ci pisanie cudesnou frickovou recou – aj s nim sa da rozbehnut posta ako s vilou….alebo vyroba vlastnej knihy ci komixu…
    …podla mna clovek uz riesi maloco pisanym pismom… tukame do klavesnic odusu…nebyt toho ze zapisujem detom hlasky a pokroky do zositkov tak okrem podpisu postarovi ked donesie balik by som asi nic nepisala…no este zoznam co treba kupit v obchode 🙂

    • Yfča

      To je fakt. No však veď ja od neho nechcem krasopis, len hocijake funkčne pismo :-). Super napady, urcite vyuzijem. Akurat na vlastnu knihu je lenivy!

  • Zofia

    Jej, pisanie ani nas velmi nebere, pravdou je, ze deti vedia velmi dobre vysvetlit, ze im to netreba, lebo sa da tukat do pocitaca. ALE u nas par veci funguje, napr vyroba knizky pre niekoho, ako darcek – Hugi vyraba knihy pre bratov na narky a pod, aj im ich ilustruje resp. lepi nalepky; sam si pise poznamky – ked ma ist do obchodu cosi kupit, niekde nieco jednoduche vybavit; ked si chce sam nieco poznacit (posledne si nabalil zapisnik a farbicky do ski-muzea v tatranskej lomnici a zapisal a nakreslil si o curlingu – ci ako sa to pise)…

  • Simona Hrubá

    U nás momentálne fičí písanie štetcom vodou na stenu, ktorá nemá ešte fasádu – na kléber.
    Kreslíme, píšeme s vodou i po chodníku :o)
    Akákoľvek činnosť s vodou nás baví….

  • Mirka

    Dobry den, rada citam Vas blog. Chcela som sa spytat, ako mate urobene podklady pre comenia script, nejaky odkaz pripadne z coho ste vychadzali, co bolo vzorove pismo. Trapi ma to, pretoze neviem, ci syn bude chodit na skolu, kde sa pise klasickym vzorom alebo ci to bude prave tento comenia script. Ci by nebolo lepsie, aby zatial skladal slova radsej z tlacenych pismen, aby som ho zbytocne neplietla, co myslite Vy?Dakujem.