„Mami, prečo vyhadzuješ plienky do koša?!“
„Prečo ich neoperieš?! Veď nebudeme mať!!!“
Plač na krajíčku a skutočne rozhorčený hlas prezrádzali, že môj starší syn to vážne prežíva. Boli sme na pár dní na výlete v Prahe a nebrali sme so sebou látkovky, ktoré používame doma. Táto situácia sa zopakovala počas dovolenky niekoľko krát, keď som použitú papierovú hádzala do smetí. Nemohol to pochopiť.
Momentálne opäť oceňujem látkové plienky v novej situácii. 1,5 ročný dostal po prvý krát antibiotiká a jeho bruško to ťažko znáša. Preháňa ho tak, že na nočník nestíhame a naloží aj osem krát za deň. Bola som v pokušení použiť na tento čas jednorazovky, nech nemám toľko roboty. Ale rýchlo som od toho upustila. Papierová z toho vysaje všetku vlhkosť, ostane to nalepené na zadočku a rýchlo sa urobia červené boľačky. V látkovej sa to všetko pekne nalepí na plienku (mama, neulievaj sa!) a riťka ostáva krásna, ľahko sa umyje.
Teda pardón, že o tom píšem. No spolieham sa na to, že článok s takýmto nadpisom budú čítať len tí, ktorým sú plienky doma blízke. 😀