15sep
2011
6

Uvítací rituál

Odkedy syn chodí-nechodí do škôlky, často rozmýšľam, ako by som činnosti pre deti organizovala ja. Nemám ambíciu založiť vlastnú škôlku, ale mám chuť aspoň sa podeliť o svoje úvahy. Takže budem postupne pridávať článočky na rôzne škôlkárske témy…

Najdôležitejšie pravidlo, ktoré by som postavila vysoko nad všetky ostatné výchovno-vzdelávacie a neviemakéešte ciele, je úplne jednoduché: Deti sa majú do škôlky tešiť. Majú tam chodiť radi, majú sa radi učiť, majú sa tam cítiť spokojne, bezpečne.

Neexistuje univerzálny návod, ako to dosiahnuť. Každá učiteľka má určite svoje vlastné spôsoby. Jedným som si však istá – významný podiel má ranné uvítanie. Vôbec nie je jedno,

  • či dieťa ráno príde do škôlky, zastane vo dverách, držiac mamku pevne za ruku a odtiaľ pozerá na ostatné behajúce, hrajúce sa, plačúce, kričiace, či jašiace sa deti, každé uprostred nejakej činnosti a má nabrať odvahu pustiť sa mamky a niekam sa začleniť,
  • alebo ho hneď vo dverách niekto privíta, opýta sa ho, akú má dnes náladu a prevedie ho po triede, aby mu ukázal možnosti na hru.

Každá trieda by mala mať svoj uvítací rituál. Podanie rúk, krátka riekanka, nejaký sled pohybov, prejdenie cez zlatú bránu – nezáleží na tom, ako presne by vyzeral, ale musí deti baviť, musia presne vedieť, čo majú očakávať každé ráno, musí byť osobný a pozitívny.

Nie je potrebné, aby zakaždým uvítavala učiteľka. Deti sa rituál rýchlo naučia, a potom môže mať buď každý deň niekto z detí službu, alebo si ho počas rána postupne predávajú – vždy uvítava dieťa, ktoré bolo vítané naposledy. Druhý systém by maličké deti rýchlo schaosili, ale dá sa mu krásne pomôcť: novopríchodzie dieťa dostane na hlavu ozdobu (kráľovskú korunu, pirátsku čiapku, zajkovské uši…), ktorú má následne predať ďalšiemu, ktorý príde po ňom. Učiteľka tak rýchlo jedným pohľadom zistí, kto má uvítavať a v prípade potreby pripomenúť.

Ozdoba hlavy by mohla mať širšie využitie. Dali by sa robiť tematicky ladené týždne („na hrade“, „na farme“, „v cirkuse“…) a téme prispôsobiť ďalšie výchovné činnosti. Ale o tom nabudúce

6 komentárov

  • Iva Motyl

    Velmi pekny napad Ifci, hlavne ten druhy model je podla mna super.

    My sme dali Miska od septembra do Montessori skolky a tam ma naozaj kazde rano sluzbu 1 pani ucitelka, ktora je tam presne na to, aby deti uvitala a milym sposobom ich „prevzala“ od rodicov. V „klasickej“ skolke minuly rok sme mali skrinku rovno pri dverach a tak nas kazde rano vitalo svojim zufalym narekom nejake nestastne dietatko zavesene na dverach herne 🙁 A Misko sa vzdy naramne cudoval, preco tie deti tak placu, ci nevedia, ze maminka sa po ne po skolke vrati 🙂

  • Admin

    Misko je hrdina! 🙂
    Veru, uz davno mam takeho tusaka, ze Montessori je presne podla mojho gusta. Vraj by mal byt kurz aj v PP, tak snad to vyjde!

  • Katarina

    Montessori rozhodne 🙂 Aj moje deti su obe tam. AJ ked riaditelka hovori, ze zvykat dieta na takyto ritual nie je velmi dobre, pretoze si na to zvykne a potom sa nevie samo bez ritualu casom vclenit s cim aj suhlasim, lebo starsia mala minuly rok presne s tymto problem. Najprv uvitanie (ziadne specialne, len pozdrav a ukazanie nejakej cinnosti) a potom, ked uz sa akoze aklimatizovala po par dnoch to bol uz len pozdrav, zrazu bola dost stratena. Teraz po roku pride do triedy, pozdravi sa s ostatnymi a bezi si cinnost vybrat sama. Ale teda, chcem povedat, ze zatial vsetky tvoje sny o idealnej skole sedia na tu nasu Montessori 🙂 chvalabohu.

  • Admin

    Hm, zaujimave. Vobec by mi to nenapadlo, kym by som to nevidela v praxi… Asi mam zbytocnu tendenciu vsetko prilis komplikovat.
    Ale rozmyslala som nad tym preto, ze starsi sa do skolky nevclenil vari vyse roka (nakoniec sme ho tam aj prestali davat). A vacsinu casu sa tam o to nik nestaral…

  • Admin

    …a Montessori tu u nas mozem iba slepo zavidiet 🙂
    V nedelu idem na prvu cast kurzu, velmi sa tesim.