Alebo ako určovať hranice vo vzťahu k deťom podľa knihy Play Therapy – the Art of the Relationship, Garry L. Landreth. Napriek tomu, že sa jedná o terapeutický prístup psychológa, určite sa dá uplatniť aj vo vzťahoch rodič – dieťa a učiteľ- dieťa.
Dnes sme si zopakovali príbeh o pavúčikovi, ktorý sa chcel stať domácim zvieratkom – tentokrát sme ho počúvali v origináli na CD a listovali v knižke. Nasledovala aktivitka (tiež na CD) s farbami: „There are brown spiders. There are black spiders….“ K zopakovaniu farieb...
Opakovali sme: 1,2,3,4,5 -jump trénovali sme slowly/ quickly na rôznych činnostiach (krútiť mlyn, prstami napodobňovať dážď, apod.) a v riekanke o slimákovi a myške walking, jumping, tip-toe Predstavila sa nám mačka a opica, obe boli hladné: Hello, I´m monkey. I´m hungry.“ „Would you like...
…nech nevytŕča z davu. Stále mám z nášho školstva taký pocit. Učiteľ sa často – a určite chvályhodne – venuje žiakom, ktorí sú pozadu, nerozumejú. Ale šikovné a rýchle deti sú po dokončení úlohy ponechané samé na seba. V horšom prípade vyrušujú,
Dostala sa mi do rúk prvá učebnica, ktorú by som ochotne používala na vyučovaní. (Ten podmieňovací spôsob je tam len preto, že momentálne neučím.) Doteraz som si radšej učila po svojom
Túto zábavu si vymyslel trojročný syn. Všetky naše céčka dal na jednu hromadu a vzal si rôzne nástroje na „dolovanie z bane“. Prehŕňal sa nimi a vyberal „drahokamy“